Vážená pani riaditeľka, vážený pedagogický zbor.

          Dnes sme sa tu zišli, aby sme ukončili opäť jeden školský rok. Rok, ktorý bol pre nás, deviatakov, posledný na tejto škole. Hádam pre nás všetkých to bude ukončenie jedného pekného obdobia. Je ľahké povedať "Zbohom a ďakujeme za všetky vedomosti" a potom jednoducho odísť. O chvíľu budeme počuť posledné zvonenie, ktoré nás sprevádzalo od prvého prekročenia prahu základnej školy až po tento okamih. Preto je ten správny čas zaspomínať si na časy, ktoré boli pre nás najkrajšie. Vtedy, keď naše nohy bojazlivo prekročili bránu tejto školy ako mali ustráchaní prváčikovia, od prvých čiarok, roztrasených písmenách abecedy, prvých slov či viet, ste boli pre nás vy oporou a poskytli ste nám ten najlepší štart do života. Neskôr sme sa trochu oťukali v novom kolektíve, našli sme si priateľov i nepriateľov. Čas utekal, keď prišiel 2.stupen.Tam nás zachvátil strach a hrôza z fyziky, prírodopisu či chémie. Naučili sme sa, ako sa správne systematicky učiť, ako nenapadne nazrieť susedovi do písomky, že 100 ročná vojna trvala v skutočnosti 116 rokov, taktiež vieme názov najvyššieho vrchu Európy, zistili sme, ako sa dá uliať z hodiny telesnej výchovy i to, aký vzorec ma kyselina sirova. Taktiež sme sa naučili znášať prehry a potom sa postaviť na vlastne nohy, nevzdávať sa a tešiť sa z víťazstiev. Ale najdôležitejšie z vedomostí, ktoré sme tu získali, bolo vážiť si priateľstvo, lásku a porozumenie. Škola nám dala veľa priateľov. Medzi nimi neboli len spolužiaci či kamaráti zo záujmových krúžkov, sídliska, ale najmä chápaví učitelia, ktorí z nás vychovali zodpovedne osobnosti. S týmito ľuďmi sme zažili množstvo krásnych dni v skole i mimo nej. Napríklad na spoločných výletoch, kde sme stvárali samé hlúposti a vilomeniny, ktoré sa mnohokrát ťažko odpúšťali. No nenašla sa žiadna učiteľka spomedzi vás, ktorá by nám to neodpustila. Počas týchto rokov si každý z nás našiel svoju vlastnú cestu, po ktorej kráčal od prvého až po deviaty ročník. Boli to časy plné radosti, šťastia, ale aj náročnej driny. Rok po roku deviataci odovzdávajú svoje "kreslo" ôsmakom, ktorí netušia, čo ich čaká. Teraz budú najstarší, najmúdrejší a obľúbení, preto prišla chvíľa, aby sme im konečne prenechali trón. Náš čas vypršal! Aj keď sme len deviataci, ktorý "vraj zjedli všetku múdrosť sveta", chceme sa vám zo srdca poďakovať za všetko, čo ste pre nás, milé pani učiteľky a učitelia, urobili. Bolo toho naozaj veľa. Osobitná vďaka patri našim triednym učiteľom za ich obetavosť, nervy pevne ako oceľ a za lásku, ktorú sme cítili každý jeden deň. No im nepatri len poďakovanie. Všetkým učiteľom, najmä triednym, patrí aj naše ospravedlnenie za to, že sme im niekedy ubližovali. A to hlavne na výlete svojimi hlúposťami a vilomeninami. Mnohých sme dokonca sklamali. Preto prijmite naše ospravedlnenie. My, deviataci, počítame minúty, ktoré nás delia do konca. Vlastne tie sme počítali vždy. Boli to minúty do toho oslobodzujúceho zvonenia na konci hodiny. Tak ešte raz ďakujeme celému učiteľskému zboru za to, že nám verili a vydržali to spolu s nami až dodnes. Ďakujeme veľmi pekne!!!!Budete nám chýbať!!!