Druhým významným predstaviteľom nemeckej literatúry proti kniežacej zvôli a za slobodu človeka bol Friedrich Schiller (1759-185). Vášnivý hlas proti feudálnemu absolutizmu vyslovil v dráme Zbojníci (1781). Hrdinom drámy je Karol Moor, ktorého brat František nízkym osočovaním pred otcom pripraví o dôveru, snúbenicu a dedičské právo. Karol sa vzbúri proti otcovi a celej feudálnej spoločnosti a stáva sa vodcom zbojníkov. Karlovo meštiacko-rebelantské vedomie má svoje hranice. Bojuje proti absolutistickému štátu a cirkvi, ale proti Bohu vládnucich stavia svojho Boha lásky a spravodlivosti. Hrdina hynie na rozpore medzi spoločenskými podmienkami nemeckej skutočnosti a svojím ideálnym chcením. Názory hnutia Sturm und Drang rozvinul ďalej v prvej nemeckej politickej tendenčnej dráme Úklady a láska (1783). Na téme ľúbostného vzťahu medzi príslušníkmi rozličných tried (šľachtického syna a meštianskej dcéry) predstavil dobové spoločenské rozpory a zložitú cestu ich prekonávania. Úklady ukazujú skorumpovaný svet šľachty na čele s von (fon) Walterom. Láska vzniká medzi Ferdinandom, synom šľachtica Waltera a hudobníkovou dcérou Lujzou. Ferdinand sa usiluje preklenúť triedne bariéry, aby získal Lujzinu lásku. Lujza naproti tomu žije v zajatí náboženských a malomeštiackych predsudkov a nechce s ním utiecť. Ferdinand sa dá oklamať intrigami. Zapochybuje o Lujzinej vernosti a usmrtí seba i ju. Pravdu sa dozvedá až keď umiera. Ideál občianskej slobody silne zaznieva aj z ostatných drám – Wilhelm Tell (1804), Panna Orleanská (1801), Mária Stuartovna (1800) a Don Carlos (1785). Schiller zanechal po sebe mnohostranné dielo so silným dôrazom na ideu slobody. Preniká ním vášnivá túžba po kráse, dobre a pravde spojená z obžalobou šľachtickej zvôle a bezprávia.