Odkiaľ sme prišli a kam smerujeme? Kto boli naši predkovia? Ako vyzerali, ako žili, čo bolo impulzom ich vývoja alebo zániku? To sú otázky o dávnej, ale aj nedávnej histórii, ktoré ľudí stále zaujímali a zaujímajú. Hľadajú v nich odpoveď na to, prečo sa vývoj odohral tak, a nie inak, a prečo sme takí, akí sme. Bádaniu o minulosti sa venuje viacero vedných disciplín, takéto otázky zodpovedať nie je však ľahké, aj keď sa nám darí mnohé osvetliť. Hádam najviac pokročila v tomto smere archeológia, ktorá sa na Slovensku začala rozvíjať až po 1. svetovej vojne. Skutočný rozmach zaznamenala však až od 50. rokov, a tak je to vlastne jedna z najmladších historických disciplín u nás. V našom chápaní sa archeológia venuje bádaniu o vývoji človeka a jeho živote od počiatočnej formy až po začiatky industriálnej epochy. Pôvodný obraz archeológie ako disciplíny, ktorá prináša poznatky o období, pre ktoré nemáme písomné pramene, alebo ich máme len nepatrné množstvo, je dnes celkom pozmenený. Archeologické nálezy významným spôsobom dopĺňajú naše vedomosti aj o obdobiach, pre ktoré sú písomné pramene už celkom bežné. Tie sú však zamerané na určité problémy a neposkytujú všestranný obraz dávneho života, ktorý dopĺňajú práve archeologické nálezy. Pre staršie obdobie ostáva archeológia primárnym zdrojom našich vedomostí, jej prostredníctvom vieme, kde a ako žili najstarší lovci doby kamennej, kedy sa u nás usadili prví roľníci, kedy sa zoznámili obyvatelia Slovenska prvý raz s kovom, ktorým nebolo železo, ale meď a potom bronz, a pod. Rozmach archeologického bádania sa odráža najmä v rozsiahlych terénnych výskumoch. Odkrytím veľkých plôch modernými metódami sa podarilo získať nielen množstvo artefaktov, ale zachytiť aj širšie súvislosti, ktoré umožňujú rekonštruovať pôvodné situácie osídlenia, prípadne aj životného prostredia. Tým sa naše bádanie zapojilo do istej etapy celkového trendu vývoja archeológie v Európe. Cieľom archeológie dnes už nie je zbieranie antikvít, ale čo najplnšie rekonštruovanie života ľudí v dávnej minulosti v celej šírke. Na výskumoch sa preto podieľajú okrem archeológov aj geológovia, botanici, zoológovia, a pod., ktorí svojim podielom prispievajú k vytvoreniu komplexného obrazu vývoja. Z tohto pohľadu sú preto veľmi rušivým činiteľom rôzni hľadači pokladov, ktorí dnes vďaka modernému vybaveniu detektormi surovo vyberajú kovové predmety z nálezových celkov a ničia tak historickú hodnotu. Negatívom rozsiahlych terénnych výskumov je nedostatočné spracovanie a publikovanie získaného materiálu a poznatkov z nich, často pre nedostatok času. Preto dnes už nie sú cieľom bádania ani tak nové plošné odkryvy, ako skôr zhodnotenie doterajších nálezov, ktoré umožní vytvoriť obraz vývoja jednotlivých období. Sľubne sa u nás rozvíja experimentálna archeológia na dobre preskúmaných lokalitách, ktoré poskytujú dosť podkladov pre rekonštrukciu foriem dávneho života. Najvýraznejším príkladom je v tomto smere opevnené neskoro- laténske hradisko z 1. storočia pred Kristom na úbočí kopca Havránok nad Liptovskou Marou. Bolo tam možné rekonštruovať jeho opevnenie s bránami, kultový objekt aj obytné domy a hrnčiarsku dielňu, kde v reprodukovaných pôvodných podmienkach vyrábajú keramiku. Celá lokalita je dnes sprístupnená ako múzeum v prírode a umožňuje tak zoznámiť sa širokej verejnosti so spôsobom vtedajšieho života. Toto a podobné úsilie úzko súvisí s ochranou pamiatok, ktorá však súčasnému stavu nevyhovuje, predovšetkým nemá vhodnú legislatívu. V dosiaľ platnom zákone nie je dobre definovaný pojem pamiatky vôbec a archeologické nálezy ostali kdesi na okraji záujmu. Archeologický nález sa stáva pamiatkou, až keď je za ňu vyhlásený, čo sa môže pri rýchlosti nášho úradovania stať aj až po jej zničení. Vytvorenie a schválenie nového zákona o pamiatkach je veľmi naliehavé, a to nielen z hľadiska archeologických pamiatok. Slovensko je krásna krajina, bohatá na prírodu aj historické pamiatky. Jeho grafická poloha v severnej časti Karpatského oblúka, na Európskom veľtoku Dunaji, mu vytvárala od počiatku osídlenia človekom výhodné podmienky pre komunikáciu predovšetkým s juhovýchodným Balkánom, ale aj západnou Európou. Svedčia o tom početné nálezy archeologických výskumov, ktoré dokladajú bohaté osídlenie v najrôznejších obdobiach a ich miesto v európskom historickom vývoji. Je na nás, aby sme si dokázali toto neobyčajné bohatstvo náležite chrániť a zhodnotiť.