Ján Botto bol najmladší zo štúrovcov. Národne sa uvedomoval v Levoči, kde študoval v čase, keď tu prišli trinásti študenti z Bratislavy. Vo svojej tvorbe využíva, ako väčšina štúrovcov, vo veľkej miere ľudovú slovesnosť. Skladba Smrť Jánošíkova vznikla v čase veľkého sociálneho aj národného útlaku. Východiskom básnickej skladby Smrť Jánošíkova je lyrická báseň Pieseň Jánošíkova. V tejto básnickej skladbe sa autor zameral na posledné obdobie Jánošíkovho života, na jeho zlapenie, väznenie a smrť. Skladba na deväť spevov. V prvom speve zobrazil autor zbojníka Jánošíka, ktorý bohatým bral a chudobným dával uprostred jeho družiny hôrnych chlapcov. Na konci spevu Jánošíka zlapali. V druhom speve sa vyskytujú mnohé úvahy o zlých pomeroch v spoločnosti. Autor prostredníctvom Jánošíka rozmýšľa o spravodlivom boji proti útlaku a proti panskej svojvôli.  V treťom speve je už Jánošík vo väzení. Prichádz sa s ním rozlúčiť jeho milá, ktorá sťelesňuje v autorových predstavách slobodu. Po rozlúčke s milým sa zabije, teda jánošíkova sloboda zahynula. Vo štvrtom speve sníva Jánošík krásny sen o slobode. Tento sen je nesplniteľný, pretože je v rozpore so skutočnosťou. Ale hrdina aj napriek tomu verí, že jeho krásny sen nezostane navždy iba snom. Verí, že po ňom príde ďalší bojovník za slobodu, ktorí budú silnejší ako on a zvíťazia proti nepriateľom slobody. V piatom speve (slobody) sa hrdina pokúsi vzoprieť skutočnosti : Aj naďalej verí vo víťazstvo pravdy a spravodlivosti :                                                                          No príde i prísť musí ten bohatier boží,                                                                                                   čo zákon pošliapaný na oltár vyloží.                                                                                                           No príde i prísť musí ten veľký deň súdu                                                                                               a za stôl zasadne pravda môjho ľudu.                                                                                                 Do popredia sa dostáva presvedčenie, že len silná osobnosť vyvedie ľud z poroby. V šiestom speve vedú Jánošíka na popravu. V ďalšom speve je už na popravisku. Ani v posledných minútach živata sa nevzdáva svojich ideálov.